Možno sa to ani nezdá, ale čaj poznáme už viac ako 5 tisíc rokov. Jedna z legiend hovorí, že ho objavil čínsky cisár, ktorý si chcel len prevariť vodu aby ju mohol vypiť. Náhodou mu do nej padlo pár čajových lístkov. Cisára vôňa a chuť nápoja príjemne osviežila. Ďalšia legenda hovorí, že čaj priviezol do Číny mních z Indie.
Z histórie.
Prvé využitie tohto moku bolo v medicíne. Lekár zo starovekej Číny – Shen Nung veril, že čaj sa dá používať ako protijed. Aby svoje tvrdenie dokázal testoval ho proti takmer 70 druhom jedovatých rastlín. Posledný pokus mu ale nevyšiel. Tento zázračný nápoj ho z poslednej zámernej otravy nevyliečil.
Do Európy sa prvé čajové lístky dostali okolo roku 1600. Nakoľko sa dovážal z Číny jeho cena bola dosť vysoká. Čaj sa stal symbolom bohatstva a prepychu. Neskôr, keď túto komoditu začali dovážať vo väčšom množstve jeho cena klesla.
Aj keď je Anglicko súčasťou Európy tento nápoj sa k nim dostal až okolo roku 1650. Získal si miestnych obyvateľov a bol vyhlásený za anglický národný nápoj. Tento titul mu právom patrí. V Anglicku sa denne vypije takmer 165 miliónov šálok čaju.
Kým Angličania dávajú do čaju mlieko v Európe a Rusku sa pridáva citrón.
Ľadový čaj a čajové vrecúška sa objavili až začiatkom minulého storočia. Do tej doby sa používal sypaný čaj, ktorý sa aj dnes považuje za najkvalitnejší. Do vrecúšok sa dáva čajový odpad, ktorý vzniká pri príprave sypaného čaju.
Zelený či čierny?
Je jedno či dávate prednosť bielemu, zelenému, alebo čiernemu – ich pôvod je rovnaký. Získavajú sa z rovnakej rastliny (Camellia Sinensis). Rozdiel je len v ich príprave a čase zberu lístkov. Všetky druhy čaju obsahujú množstvo antioxidantov a flavonoidov, ktoré znižujú riziko prepuknutia rakoviny a rôznych kardiovaskulárnych ochorení. Najviac týchto zložiek má ale biely čaj. V jednej šálke tohto zdravého nápoja je toľko antioxidantov ako v jablkovom džúse.
