Každý si uvedomuje, že sviatky ktoré slávime sa neraz miešajú s inými, ktoré ich predchádzali. U pohanov to bolo oslávenie jari a príchod tepla, života. U kresťanov je to zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a spása jeho veriacich. Nedá sa ale povedať, že by zvyklosti boli u oboch kultúr nejako oddelené. Prečo? Žiaden profesor si netrúfne presne popísať, ako sa začalo všetko sláviť a prečo sa spôsoby iných preniesli aj na druhú skupinu. Kde však leží hranica?
- Pred Popolcovou stredou je zvykom prežívať fašiangové obdobie. To bolo bujaré a vyznačovalo sa veľkým hodovaním. Niektorí majú taký názor, že to bol oddych a rozveselenie sa po dlhých zimných večeroch, keďže vo vzduchu už pomaly bolo cítiť jar. U kresťanov je to čas pred pôstnym obdobím. Preto sa ľudia zábavami pripravovali na pôst a ťažké časy, keďže do úrody zostávalo ešte ďaleko. Odvodzujú to aj od tradície, ktorá hovorí, že Mojžiš a aj Ježiš sa postili 40 dní. Pôst je vhodným zdravotným prostriedkom na zlepšenie zdravotného stavu. Tak sa teda nedá vyhnúť úvahám o tom, že odopieranie viedlo aj k zlepšeniu vitality a potlačeniu jarnej únavy.
- Veľká noc je síce kresťanský sviatok, no jeho dátum sa priamo odvíja od starých kalendárov a zvyklostí. Je naviazaný na prvý spln a tak sa dá predpokladať, že sa zlúčilo viacero zvykov a vyvrcholilo vo veľkú oslavu. V tom čase si potom ľudia dopriali všetko, čo bolo po dlhý čas odopierané.
- Oblievanie a šibanie dievčat a žien je u nás prvkom, ktorý desí zahraničných pozorovateľov. Samozrejme, že sa tieto zvyky nevyžadujú bezdôvodne. Okúpaním dievok sa malo ich zdravie otužiť a ich krása ešte zvýrazniť. Možno aj preto patria Slovenky medzi najkrajšie ženy na svete. Na ďalší deň majú obete možnosť vrátiť chlapom všetko, čo si za dvadsaťštyri hodín vyslúžili. Túto stránku však zahraničie ignoruje.
- Väčšina tradícií je, dá sa povedať, založená v pohanstve. Veľkonočné vajíčka, zajace a hory pokrmov značia symbol plodnosti a života, ktorý bol uctievaný od dôb Babylonu.
